Irán je momentálne svedkom jednej z najintenzívnejších vĺn protestov za posledné desaťročia. Demonstrácie, ktoré sa začali koncom decembra 2025 v dôsledku prudkého zhoršenia ekonomickej situácie, prerástli do celoštátneho hnutia vyzývajúceho na zásadné politické zmeny.
Protesty vypukli 28. decembra 2025 v Teheráne, keď obchodníci a remeselníci v slávnom Grand Bazaar zatvorili svoje obchody na znak nesúhlasu s kolapsom iránskej meny a rastom cien základných potravín. Rýchlo sa však rozšírili do ďalších miest, vrátane Isfahanu, Shirazu či Mashhadu, a postupne sa z ekonomických demonštrácií stalo otvorené volanie po politickej reforme režimu.
Ekonomická kríza ako hlavná príčina
Za protestmi stojí hospodársky kolaps, ktorý Irán zasiahlo niekoľko faktorov:
• Devalvácia meny: Iránsky rial plne deprecioval na rekordne nízke hodnoty, čo dramaticky znížilo kúpnu silu domácností a zvýšilo náklady na základné tovary.
• Inflácia: Ročná inflácia presahuje 40 %, pričom ceny potravín stúpli v mnohých regiónoch o desiatky percent.
• Medzinárodné sankcie: Opätovné uplatnenie sankcií OSN a obmedzenia v petrochemickom sektore znížili príjmy štátneho rozpočtu a obmedzili devízové rezervy.
Ekonomické frustrácie tak prerástli do politického hnutia, v ktorom protirežimné slogany a spontánne demonštrácie preberajú iniciatívu nad pôvodnými žiadosťami o riešenie materiálnych problémov.
Režim odpodedá tvrdou silou
Iránske bezpečnostné zložky reagovali na protesty tvrdými represáliami. Podľa informácií o incidente vo Fardise bolo pri zásahoch zabitých najmenej 50 protestujúcich, čo len zvýšilo napätie medzi demonštrantmi a štátnymi jednotkami.
Najmä dramatickým krokom režimu je národný výpadok internetu a mobilných sietí, ktorý trvá už niekoľko dní. Monitorovacia organizácia NetBlocks potvrdila, že krajina je prakticky offline s rozsiahlymi blokáciami prístupu k internetu, čo značne obmedzuje schopnosť ľudí komunikovať a zdieľať informácie so svetom.
Podľa Amir Rašidiho, odborníka na digitálne práva, je tento krok pre režim „otázkou prežitia“, pričom obmedzenie prístupu k internetu má zabrániť organizovaniu demonštrácií a šíreniu nepohodlných videí.
Ľudské príbehy a obete konfliktu
Protesty si vyžiadali obete aj medzi civilistami. Jedným z najznámejších prípadov je smrť 17-ročného Rezu Ghanbariho v Kermanshah, ktorý bol zastrelený počas demonštrácií. Jeho smrti predchádzali správy, že úrady vyvíjali nátlak na jeho rodinu, aby zmýlili okolnosti jeho smrti.
Tieto tragédie zintenzívnili požiadavky na spravodlivosť a politické reformy medzi mnohými Iráncami, najmä mladými ľuďmi a rodinami s deťmi, ktoré sa k protestom pridali.
Globálna reakcia a politické dôsledky
Iránska vláda vyhlásila trojdňový štátny smútok za obete protestov a označila demonštrácie za „výtržnosti“, pričom obvinila zahraničné sily z podnecovania nepokojov. Prezident Masúd Pezeškiján vyzval obyvateľov na „národný pochod odporu“ proti domnelým teroristickým aktom.
Medzinárodne sa situácia stretla s výraznou pozornosťou aj obavami. Zatiaľ čo niektoré vlády a medzinárodné organizácie odsúdili represie a vyzvali na rešpektovanie ľudských práv, režim opakovane žiada svetových partnerov o nezasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.
Irán stojí na križovatke historického zvratu. Ekonomická kríza, penalizovaná infláciou a sankciami, vyvolala rozsiahle protesty, ktoré prerástli do výzvy na systémové zmeny. Režim reaguje tvrdými prostriedkami vrátane blokovania internetu a represie, čo krajinu izoluje a zvyšuje napätie. Svet sleduje situáciu s rastúcim znepokojením otázka, či tieto protesty povedú k trvalým zmenám, zostáva otvorená.
Zdroj: Human Rights Watch , arXiv Foto: NY Times
