Neformálne nočné zasadnutie Európskej rady v Bruseli znovu otvorilo otázku, ktorá sa v Európskej únii objavuje čoraz častejšie: aký je skutočný prínos opakujúcich sa politických stretnutí, ktoré neprinášajú konkrétne rozhodnutia, zatiaľ čo európske ekonomiky čelia rastúcim problémom?
Kritika, ktorá zaznela po summite, nie je výnimočná svojou ostrosťou, ale tým, že presne pomenúva rozpor medzi politickou formou a ekonomickou realitou.
Neformálny summit bez výsledkov
Neformálne zasadnutia Európskej rady nemajú ambíciu prijímať záväzné rozhodnutia. Slúžia na výmenu názorov a hľadanie konsenzu. Problém nastáva vtedy, keď sa z tejto formy stáva pravidlo a nie výnimka.
Deklarácie o:
potrebe spolupráce s USA,
podpore územnej celistvosti Dánska a Grónska,
nutnosti posilniť geopolitickú odolnosť Európy,
neprinášajú odpoveď na otázky, ktoré trápia členské štáty najviac: konkurencieschopnosť, ceny energií a hospodársky rast. Práve absencia týchto odpovedí živí rastúcu skepsu voči schopnosti EÚ reagovať na krízové výzvy.
Ukrajina: politický nesúhlas verzus humanitárna zodpovednosť
Vojna na Ukrajine sa v tieni iných geopolitických tém dostala na okraj diskusie. Napriek rozdielnym politickým postojom k samotnému konfliktu zostáva nesporný fakt: civilné obyvateľstvo čelí v zimných mesiacoch vážnej humanitárnej kríze.
Dodávky núdzovej elektriny a ďalšej humanitárnej pomoci predstavujú pragmatický kompromis medzi politickým nesúhlasom a ľudskou solidaritou. Tento prístup zároveň oslabuje čierno-biele nálepky, ktoré v európskej debate často dominujú, a posúva diskusiu z ideologickej roviny k praktickým riešeniam.
OECD ako alternatívne centrum ekonomického uvažovania
Zatiaľ čo Brusel hľadá spoločnú reč, Paríž ponúka iný formát spolupráce. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj patrí medzi najrešpektovanejšie ekonomické inštitúcie sveta a jej odporúčania majú váhu u investorov aj ratingových agentúr.
Zameranie sa na:
prorastové opatrenia z domácich zdrojov,
adaptáciu na novú geopolitickú realitu,
prepojenie krátkodobých krokov s dlhodobou Víziou rozvoja do roku 2040,
naznačuje odklon od čisto konsolidačného prístupu. Odmietnutie „škrtania pre pekné čísla“ reflektuje skúsenosť, že fiškálna disciplína bez rastu vedie skôr k stagnácii než k stabilite.
Energetika: slabé miesto európskej politiky
Jednou z najvážnejších výhrad voči Európskej komisii zostáva neschopnosť účinne riešiť vysoké ceny elektrickej energie. Tie majú devastujúci dopad na priemysel, konkurencieschopnosť aj sociálnu stabilitu.
Vývoj nemeckej ekonomiky, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom viacerých štátov strednej Európy, tento problém ešte prehlbuje. Bez koordinovaného energetického riešenia hrozí, že rozdiely medzi členskými štátmi sa budú ďalej prehlbovať.
Bilaterálna diplomacia namiesto kolektívnej paralýzy
Ohlásené pracovné stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuel Macron potvrdzuje trend posilňovania bilaterálnych vzťahov na úkor neefektívnych multilaterálnych formátov.
Francúzsko dlhodobo presadzuje:
strategickú autonómiu Európy,
revíziu energetickej politiky,
silnejší dôraz na priemysel.
Pre menšie členské štáty ide o signál, že vplyv v EÚ sa dnes čoraz viac presadzuje cez konkrétne partnerstvá, nie cez kolektívne vyhlásenia.
Kritika neformálneho summitu Európskej rady nie je izolovaným výkrikom. Je symptómom hlbšieho problému: rastúceho rozdielu medzi politickou rétorikou a ekonomickou realitou.
Ak EÚ nenájde odvahu prejsť od deklarácií ku konkrétnym riešeniam — najmä v oblasti energetiky a konkurencieschopnosti — tlak členských štátov na hľadanie alternatívnych ciest bude narastať. A s ním aj otázka, či súčasný model európskej integrácie dokáže obstáť v novej geopolitickej ére.
Zdroj a foto: Úrad vlády SR
