Slovenská republika je v pozícii, keď musí zvážiť svoju potenciálnu účasť v novovzniknutej Medzinárodnej rade mieru (Board of Peace), ktorú inicioval bývalý prezident USA Donald Trump. Ponuka na členstvo prišla cez veľvyslanectvo USA v Bratislave a aktuálne ju posudzujú príslušné rezorty slovenskej vlády.
Nový medzinárodný formát – o čo ide?
Trumpova Rada mieru vznikla ako medzinárodná iniciatíva s pôvodným cieľom dohliadať na obnovu stability a bezpečnosti v oblasti Gazy po ozbrojenom konflikte medzi Izraelom a Hamasom. Podľa predstaviteľov iniciatívy však mandát Rady presahuje túto oblasť a mohol by sa rozšíriť aj na riešenie ďalších medzinárodných konfliktov. V Rade už prijali pozvanie napríklad Maďarsko či Bulharsko a ďalšie štáty diskutujú o možnej účasti.
Diplomacia víta mierové iniciatívy
Ministerstvo zahraničných vecí SR v oficiálnom stanovisku potvrdilo, že Víta každú iniciatívu, ktorá má reálny potenciál podporiť mierové riešenia konfliktov. Rezort diplomacie preto prijal pozvanie na posúdenie stanovujúcich dokumentov Rady mieru, aby určil, či by účasť Slovenska bola v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami a ústavou.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v tejto súvislosti poukázal na slovenskú podporu mierových procesov aj v minulosti, spomenul napríklad úsilia o riešenie konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom či aktivity súvisiace s vojnou na Ukrajine.
Finančné záväzky a kritické hlasy
Jedným z kľúčových bodov diskusie je finančná náročnosť členstva. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej by účasť Slovenska v Rade mieru znamenala výdavky vo výške približne jednej miliardy eur. Takáto suma si podľa jej slov vyžaduje dôkladné zváženie a jasné vyhodnotenie prínosov pre Slovensko.
Slovenská politická scéna je v hodnotení tejto ponuky rôznorodá:
SNS (Slovenská národná strana) vyzvala premiéra Roberta Fica, aby ponuku odmietol. Strana označuje Radu mieru za „elitársky klub“ mimo štandardných medzinárodných mechanizmov ako OSN a tvrdí, že Slovensko by si nemalo dovoliť takúto investíciu „ani z ekonomických dôvodov, ani z princípov medzinárodnej spolupráce“.
K ďalším otázkam patrí, či členstvo vyžaduje novelizáciu zákonov alebo zvláštne legislatívne kroky, keďže môže zasahovať do kompetencií štátnej politiky a záväzkov voči Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.
Kľúčové otázky pred rozhodnutím
Súčasná diskusia sa preto netočí len okolo samotného pozvania, ale aj okolo širších otázok, ktoré ovplyvnia finálne rozhodnutie slovenskej vlády:
Je iniciatíva naozaj nezávislou mierovou platformou, alebo slúži iným geopolitickým záujmom?
Ako sa účinnosť takejto Rady mieru meria a aké konkrétne výsledky môže priniesť?
Sú finančné náklady primerané potenciálnym výhodám pre Slovensko a jeho pozíciu v medzinárodnej politike?
Zodpovedá účasť v takejto rade záväzkom, ktoré už Slovensko prijalo v rámci multilaterálnych organizácií ako OSN, EÚ alebo NATO?
Zdroj, foto: The White House
