Bratislava stojí pred jedným z najväčších dopravných projektov v modernej histórii Slovenska. Železnice Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy SR predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej železničnej trate VRT V4 koncepčného materiálu, ktorý otvára cestu k prepojeniu Bratislavy s Českou republikou, Rakúskom a ďalšími metropolami európskej siete vysokorýchlostných tratí.
Európska železničná revolúcia: Slovensko medzi ťahačmi
Štúdia, vypracovaná na základe dohody krajín Visegrádskej skupiny (V4), preverila 38 technických alternatív vedenia trasy a vybrala najperspektívnejší scenár integrácie Slovenska do medzinárodnej siete vysokorýchlostnej železnice. Projekt má ambíciu nielen prepojiť Bratislavu so susednými metropolami rýchlosťou až 320 km/h, ale aj stať sa súčasťou širšieho európskeho koridoru TEN-T, ktorý podporuje Európska únia pre udržateľnú a rýchlu dopravu.
Podľa projektu by mal byť železničný uzol v Bratislave zásadne modernizovaný: vyrastie tu nová stanica Bratislava západ, ktorá doplní existujúcu infraštruktúru a stane sa kľúčovým medzinárodným dopravným centrom. Následne sa plánuje výstavba samostatnej vysokorýchlostnej trate zo západnej časti mesta k hranici so Českou republikou, kde sa pripojí na českú sieť VRT smerom na Brno a Prahu.
Rýchle vlaky a časy jazdy
Podľa štúdie:
Cesta z Bratislavy do Viedne by mohla trvať približne 24 minút.
Bratislava – Brno by trvala zhruba 33 minút.
Medzi Budapešťou a Bratislavou by rýchlovlaky jazdili približne 102 minút.
Etapy výstavby a náklady
Realizácia projektu je rozdelená do dvoch hlavných etáp:
2030 – 2040: modernizácia bratislavského železničného uzla a výstavba Bratislava západ
2046 – 2050: výstavba vlastnej vysokorýchlostnej trate smerom na Česko a Rakúsko a jej plné začlenenie do medzinárodnej vysokej rýchlosti.
Celkové investičné náklady sú odhadované na približne 3,06 miliardy eur – vrátane prípravných prác, modernizácie uzlov a výkupov pozemkov.
Vyjadrenie odborníkov
„Vďaka vypracovanej štúdii je koncepčne uzatvorená myšlienka výstavby a rozvoja tratí VRT v strednej Európe. Slovensko má aktuálne jedinečnú šancu naskočiť do rozbehnutého vlaku projektov okolitých štátov a ostať na mape vysokorýchlostnej siete európskych tratí TEN-T,“ uviedol Miroslav Garaj, generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky.
Výzvy a perspektívy
Hoci projekt prináša rad výhod – od dramatického skrátenia časov jazdy až po zlepšené prepojenie s európskym železničným systémom – jeho realizácia si vyžaduje dlhodobé plánovanie, koordináciu s medzinárodnými partnermi a významné investície. Odhadovaný termín uvedenia celej siete do prevádzky sa posúva až do 50. rokov 21. storočia, čo reflektuje náročnosť samotnej stavby a potrebu harmonizácie cezhraničných regulácií.
