Sprísňovanie pravidiel pri registrácii na daň z pridanej hodnoty sa na Slovensku stáva jedným z najvýraznejších zásahov štátu do podnikateľského prostredia posledných rokov. Finančná správa získala silnejší nástroj v boji proti daňovým podvodom, no zároveň výrazne zvýšila administratívnu aj finančnú záťaž pre nové aj niektoré existujúce firmy.
Zábezpeka na DPH ako filter rizikových subjektov
Zábezpeka na DPH je peňažná suma, ktorú môže daňový úrad požadovať od žiadateľa o registráciu na DPH v prípade, že vyhodnotí zvýšené riziko daňových únikov. Tento mechanizmus sa vzťahuje nielen na dobrovoľnú registráciu, ale aj na povinnú registráciu po prekročení zákonného obratu.
Výška zábezpeky sa pohybuje od 500 eur do 500 000 eur. Konkrétnu sumu určuje daňový úrad individuálne na základe viacerých kritérií, medzi ktoré patrí napríklad minulosť štatutárnych osôb, prepojenie na iné firmy, absencia podnikateľskej histórie, sídlo spoločnosti či predmet podnikania.
Zábezpeku je potrebné zložiť do 20 dní od doručenia rozhodnutia. Ak tak firma neurobí, registrácia na DPH nenadobudne účinnosť. V praxi to znamená, že podnikateľ nemôže vystavovať faktúry s DPH ani si uplatňovať odpočty, čo môže zásadne obmedziť jeho činnosť.
Dopad na nové a malé podniky
Najviac zasiahnuté sú začínajúce firmy a malé podniky bez histórie. Pre mnohé z nich predstavuje niekoľkotisícová zábezpeka vážnu prekážku vstupu na trh. Odborníci upozorňujú, že hoci cieľom je eliminácia karuselových podvodov, vedľajším efektom môže byť brzdenie podnikania a zníženie konkurencie.
Zábezpeka nie je trvalá. Ak firma počas 12 po sebe idúcich mesiacov riadne plní daňové povinnosti, môže požiadať o jej vrátenie. Daňový úrad však posudzuje aj túto žiadosť individuálne.
Štát obhajuje opatrenie bojom proti podvodom
Ministerstvo financií dlhodobo argumentuje tým, že daňové úniky na DPH spôsobujú štátu ročne stámiliónové straty. Zábezpeka má slúžiť ako preventívny nástroj a zároveň motivácia k riadnemu plneniu povinností.
„Zábezpeka na DPH nie je trestom, ale nástrojom ochrany verejných financií pred subjektmi, ktoré vykazujú znaky rizikového správania,“ uviedol prezident Finančnej správy SR Jiří Žežulka.
Otázniky nad proporcionalitou
Podnikateľské združenia však upozorňujú na nejasné hodnotiace kritériá a obmedzené možnosti obrany. Rozhodnutie o výške zábezpeky je správnym rozhodnutím, voči ktorému je síce možné podať odvolanie, no v praxi to často znamená časový sklz a ďalšie náklady.
Sprísnené pravidlá tak otvárajú diskusiu o rovnováhe medzi ochranou verejných financií a podporou zdravého podnikateľského prostredia.
Zdroj: MFSR, Finančné riaditeľstvo SR, Finančná správa SR
